Pochádzam z malej dedinky na juhu, kde bývanie viacgeneračné bývalo samozrejmosťou. Dom plný ľudí- babka, dedko, otec, mama, súrodenci. Mali sme aj malé hospodárstvo pri dome a chovali sme kravu, sliepky aj prasiatko. V sade sme pestovali hrozno a iné druhy ovocia.
- Zmes týchto vôni pre mňa predstavovala domov. Ako deti sme aj so zatvorenými očami vedeli, v ktorej časti domu, alebo záhrady sa práve nachádzame.
Roky detstva prešli a ja som odišla študovať do cudziny. Nikdy by som si nebola pomyslela, ako mi práve vôňa domova bude chýbať a napĺňať ma nostalgiou. Vôňa kysnutých koláčov od babky, vôňa vína od dedka. Nádherná jablková vôňa maminej zástery, v ktorej každé ráno doniesla do kuchyne jablká a balila nám ich ku chlebíku na desiatu do školy. Vôňa papriky a paradajok, ktoré mal na starosti otecko vo svojom skleníku.
- Môj domov má dnes úplne iné vône. Pestujem levanduľu a tá vonia v celom byte aj na záhrade. Mám rada túto omamnú a upokojujúcu vôňu fialovej kvetinky. No napriek tomu mi vždy až srdce stisne, keď niekde zacítiť vôňu aspoň čiastočne pripomínajúcu tu moju vôňu domova z detstva. Slzy mám stále v očiach, keď sa nadýchnem takejto vône Žijem ďaleko od rodného kraja. Som šťastná, no aj napriek tomu ma vôňa domova vždy chytí za moje srdiečko a prinúti ma okamžite telefonovať domov. Všetko sa už dnes veru dá preniesť telefónom, všetko sa dá vyjadriť textom, fotografiou, slovom okrem vône.
Veru škoda, že to ešte nik nevymyslel. Je zaujímavé ale to, že čím je človek starším, tým intenzívnejšie spomína na vôňu detstva, na vôňu domova-
Vtedy aj dážď mal svoju vôňu, slama voňala tak, ako nikde inde a hrozno bolo sladké a voňavé. Nikdy som už také nejedla a nemala možnosť cítiť. Ak aj niekto donesie z domova fľašu vínka- nemá to už chuť pôvodnej odrody. Možno ale iba ja si zle pamätám.
